Nepravé hodnoty života
Vojenský veliteľ aramejského kráľa,Náman,ochorel na malomocenstvo. Keď si vypočul odkaz od proroka Elizea,urobil tak,ako mu prorok radil s vierou,že sa uzdraví. Sedemkrát sa ponoril do rieky Jordán a jeho telo sa uzdravilo. (2Kr 5,8-14)
Náman nie je jediný človek človek v Starom zákone,ktorý svoju vieru prejavil skutkami. Vieme,že Abrahám,Izák,Jakub,Mojžiš a ďalší iní mali veľkú vieru,ktorú prejavovali skutkami.
Skutok viety nie je len vonkajší,viditeľný prejav,ale aj dôverný rozhovor s Pánom a rozhovor v spoločenstve veriacich. Vtedy sa dozvedáme,čo máme robiť. Spoznávame,či to,čo robíme,je dobré a či sa to páči Bohu. Vtedy si môžeme lepšie uvedomiť,či naše konanie a správanie vychádza z lásky k sebe samým alebo z lásky k iným a k Bohu.
Za Ježišom prišiel bohatý mládenec s otázkou: "Učiteľ,čo dobré mám robiť,aby som mal večný život?" On mu odpovedal: "Prečo sa ma pýtaš na dobré? Len jeden je dobrý. Ale ak chceš vojsť do života,zachovávaj prikázania!" On sa ho opýtal: "Ktoré?" Ježiš odpovedal: "Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Cti otca i matku a milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!" Mladík mu odpovedal: "Toto všetko som zachovával. Čo mi ešte chýba?" Ježiš mu vravel: "Ak chceš byť dokonalý,choď,predaj čo máš,rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!" Keď mladík počul toto slovo,odišiel smutný,lebo mal veľký majetok. (Mt 19,16-22)
Ježiš na otázku mládenca "Čo mi ešte chýba?" chce mu dať to,čo mládenec ešte nemá. Túži neplniť jeho srdce vrúcnejšou láskou k blížnym,chudobným,biednym,známym i neznámym. Ponúka mu možnosť v srdci slobodne,nezávisle na majetku,sa rozhodnúť urobiť viacpre Boha,pre blížneho. Ježiš chce,aby aj on zažil radosť,blaženosť,pokoj srdca pri dávaní,pri stretávaní sa s chudobnými. Chce,aby pochopil,čo je pravá láska.
Ak je človek závislý na sebe,na ľuďoch,na veciach,ak sa utvrdzuje v tom,že toto je moja,toto nedám nikomu,stáva sa z neho egoista,sebec. Takýto človek sa stáva duchovným mrzákom,lebo si nevie všimnúť,že brat alebo sestra v Kristovi sú v núdzi,že potrebujú viac pozornosti,viac starostlivosti ako on. Ak má urobiť niečo pre svojho blížneho,je to pre neho veľmi nepríjemné a vyhovára sa na mnohé ťažkosti.
Takýmto ľuďom Ježiš hovorí: "Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly,ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva." (Mt 19,24b) Ich príslušnú starostlivosť o seba,množstvo ich problémov a vecí prirovnáva k ťave,ktorá pre svoju veľkosť nie je schopná prejsť cez malý vedľajší vchod do chrámového nádvoria,ktorý Židia nazývajú "ucho ihly".
Hoci mládenec odišiel smutný,vždy mal možnosť zamyslieť sa nad Ježišovými slovami a mal nádej dosiahnuť Božie kráľovstvo.
Rozhovor Ježiša a bohatého mládenca si vypočuli aj apoštoli. Keď mládenec odišiel,Peter Ježišovi povedal a opýtal sa: "Pozri,mi sme opustili všetko a išli sme za tebou. Čo z toho teda budeme mať?" (Mt 19,27) A Ježišova odpoveď? "Každý,kto pre moje meno opustí domy alebo bratov alebo sestry alebo otca a matku alebo deti alebo polia,dostane stonásobne viac." (Mt 19,29)
Opustiť znamená ukázať,ako Ježiša milujem a ako mu verím. Učeníci z lásky k Ježišovi opustili všetko,žili podľa Ježišovho príkladu a ohlasovali jeho posolstvo.
Stonásobne viac zahŕňa nielen hmotné veci,ale predovšetkým veci duchovné. Ježiš sa stará o duchovný rast svojich učeníkov. Srdcia učeníkov boli pripravené prijímať a dávať stonásobne viac lásky a milosrdenstva,stokrát viac odpúšťať a žehnať,vytvárať väčšiu jednotu.
Každý môže opustiť pre Ježiša veci a ľudí. Neznamená to však byť sám a nevlastniť nič. Môžeš mať. Ale ak cítiš v srdci smútok ako mládenec,potom sa spýtaj,či nemiluješ veci,hudbu,tanec,šport viec ako lásku,zmierenie a iné duchovné hodnoty.
Určite máš doma mnoho vecí: knihy,rádio,bicykel,mahnetofón,počítač,mobil... Dokázal by si sa zrieknuť všetkého,čo ti je milé hneď teraz?
Nevyhnutný rez
Keď som dorazil na miesto,kde som mal urobiť noviciát,povedal mi môj učiteľ s pokojom človeka,ktorý žil na púšti vyše dvadsať rokov: "Karol je potrebné urobiť rez!" Pochopil som,čo chce povedať a rozhodol som sa urobiť rázny,aj keď bolestivý rez. Medzi svojimi vecami som mal veľký zošit s adresami priateľov. Bolo ich snáď vyše tisíc. V hĺbke duše som pociťoval nespokojnosť. Bol to smútok nad tým,že som sa pred svojím odchodom nemohol pozhovárať osobitne s každým priateľom,povedať im,že odchodom odpovedám na Božiu výzvu. Bol však potrebný tento nevyhnutný rez a ja som ho urobil plný odhodlania a dôvery v Boha. Vzal som adresár,ktorý bol pre mňa akýmsi posledným putom s minulosťou a jedného dňa,keď som rozjímal uprostred dún,som ho spálil. To však neznamenalo zničenie priateľstva. Napokon to sa odo mňa ani nevyžadovalo.
(úryvok z knihy Carlo Carretto: Listy z púšte)