Najdôležitejšia zásada pre život
Sú práve Vianoce. Okolo obeda rádio vyzýva: Istý chlapec utrpel veľmi vážne popáleniny. Hľadajú sa darcovia,ktorí by mu darovali pár centimetrov svojej pokožky. Mnohý počúvajú výzvu... mnohí si ju nevšimnú. Avšak okolo tridsať osôb vstane od vianočného stola,preruší obed,sadne do auta a ponáhľa sa do nemocnice. Aj istý dvanásťročný chlapec uprosil matku,aby ho zaviedla do nemocnice,lebo aj on chce pomôcť svojmu nešťastnému kamarátovi. Novinár,čo tiež prišiel do nemocnice,priblížil sa k mladej dievčine,ktorá čaká,kedy príde na ňu rad,aby darovala zo svojej pokožky a pýta sa jej: "Slečna,prečo to robíte?" Dievčina sa začervená. Po chvíli povie: "Nechcem,aby tento trinásťročný chlapec musel raz povedať,že v roku 1961 prežil smutné Vianoce."
Všetci,ktorí chceli pomôcť chlapcovi,vedeli,na čom Bohu najviac záleží. Je to láska. Láska je len jedna,ale prejavuje sa rôzne. Môže mať podobu lásky medzi manželmi,medzi rodičmi a deťmi,medzi priateľmi,medzi národmi a podobne. Láska je úprimný vzťah medzi ľuďmi,je to náklonnosť človeka k človeku. Tento prejav lásky ti nikto,ani ty sám nemôžeš dať. Dal ti ho Pán Boh.
Aj vo Svätom písme môžeme vidieť rôzne prejavy lásky:
- Abrahámovi Boh povedal: "Vezmi svojho jediného syna Izáka,ktorého miluješ a obetuj mi ho v krajine Morija."
- Izák si vzal Rebeku za manželku. V láske k nej našiel útechu v čase,keď mu zomrela mama.
- Jakub,ktorému Boh dal nové meno Izrael,miloval najviac zo všetkých synov Jozefa,lebo sa mu narodil v jeho starobe a z lásky k nemu mu dal urobiť tuniku.
- Prv ako sa dal Jozef spoznať svojim bratom,opýtal sa ich: "Má sa dobre váš staručký otec,o ktorom ste mi rozprávali? Žije ešte?" Oni mu odpovedali: "Tvoj sloha,náš otec,ešte žije."
- Šaulova dcéra Michol sa zaľúbil do Dávida. A on si ju vzal za manželku.
- Jonatán z priateľstva zachránil Dávidovi život.
Láska je Boží dar,ktorý môžeš rozvinúť,prehĺbiť,ale môžeš ho aj stratiť. Veď aj Ezau znenávidel svojho brata Jakuba,Absolón svojho otca Dávida. Preto Pán Boh dáva prostredníctvom Mojžiša Izraelu prikázanie,v ktorom mu naveky pripomína: Miluj svojho blížneho ako seba samého.
Židia vedeli o príkaze lásky k blížnemu,ale nie vždy ho plnili. V láske nevytrali,lebo sa odvrátili od Boha.
Skutočná láska sa prejavuje aj tak,že hovoríš pravdu,že máš v úcte spoločný majetok,že dokážeš odpustiť,že máš v úcte starších,že si spravodlivý,že...
Určite si už zistil,že nie je ľahko vždy sa zrieknuť,byť neustále ochotný,rozprávať sa s nesmelým spolužiakom. A ani počúvať,zapojiť sa do spolupráce,trpezlivo čakať na kamaráta nie je jednoduché. A predsa Pán Boh chce,aby sme milovali každého.
Keď sa Ježiša spýtali,ktoré je najdôležitejšie prikázanie,odpovedal im: "Milovať budeš Pána,svojho Boha,celým svojím srdcom,celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci." (Mt 22,37-40)
Je to hlavné pravidlo nášho života. Obsahuje tri životné úlohy: lásku k Bohu,lásku k sebe a lásku k blížnemu. Týmto prikázaním nás Ježiš pozýva žiť v spoločenstve lásky s Bohom a so všetkými ľuďmi.
Najviac lásky si zaslúži Boh,preto ho milujeme nadovšetko. To znamená,že ho máme radšej ako rodičov,súrodencov,priteľov alebo seba samých. Mať rád samého seba znamená starať sa o telo i o dušu. Milovať blížnych znamená robiť dobre každému. Túto lásku preukazujeme tak,že im pomáhame,ochotne poslúžime a dávame im všetko,čo potrebujú pre telo i pre dušu. Sú to skutky duchovného a telesného milosrdenstva.
SKUTKY
duchovného milosrdenstva telesného milosrdenstva
hriešnikov napomínať hladných nakŕmiť
nevedomých vyučovať smädných napájať
pochybujúcim dobre radiť nahých odievať
zarmútených tešiť pocestných prijať do domu
krivdu trpezlivo znášať chorých navštevovať
ubližujúcim odpúšťať väzňov vykupovať
za živých i mŕvych sa modliť mŕtvych pochovávať
V reči o posledom súde Pán Ježiš povedal,že takého služby bude žiadať od všetkých ľudí. Tým,ktorí ich splnia povie: "Poďte,požehnaní môjho Otca,zaujmite kráľovstvo... Lebo čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov,mne ste to urobili." (Mt 25,34.40)
Básnik Reiner Maria Rilke a mladá dáma prechádzali parížskym námestím,kde sedávala mladá žobráčka a prosila o peniaze. Sedela nepohnute,bez najmenšieho prejavu prosby alebo vďaky,bez toho,aby sa pozrela na svojho darcu,vždy s natiahnutou rukou. Rilke jej nikdy nič nedal,kým jeho spoločníčka jej vždy dala peniaz. Raz sa ho opýtala,prečo jej nikdy nič nedáva. On jej odpovedal: "Musím dať jej srdcu,nie jej ruke." O niekoľko dní Rilke dal žobráčke do ruky rozkvitnutú ružu. Skôr ako odišiel,žobráčka pozrela hore,zdvihla sa zo zeme,nahmatala ruku cudzieho muža,pobozkala ju a pomaly odišla preč. V ruke niesla dar - ružu. Niekoľko dní žobráčka nebola žobrať. Márne spoločníčka Rilkeho rozmýšľala z čoho žobráčka žije. Objavila sa až po ôsmich dňoch. Dohnala ju núdza. Z čoho žila celé tie dni? Rilke odpovedá: "Z ruže."